Zem

Dráha

        Zem obieha okolo Slnka priemernou rýchlosťou 108 000 km za hodinu v smere proti pohybu hodinových ručičiek (pri pohľade sponad severného pólu). Ako iné planéty, aj Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe. V dôsledku toho jej povrch dostáva v januári  o 7% slnečného žiarenia viac ako v júli.  Rovina zemskej dráhy okolo Slnka sa volá rovina ekliptiky. Zemská rotačná os nie je voči nej kolmá, ale je sklonená o 23,5º. Excentricita eliptickej dráhy Zeme okolo Slnka (miera o koľko sa líši od kruhu) sa periodicky mení v intervale približne 100 000 rokov a sklon jej rotačnej osi kolíše počas 42 000ročného cyklu. V kombinácii s tretím cyklom – výkyvom smerovania osi rotácie, zvanom precesia – sa všetky tieto zmeny pravdepodobne istou mierou podieľajú na dlhodobých zmenkách klímy na Zemi, ktoré sa prejavujú napríklad aj ako ľadové doby.

Stavba

        Rotácia Zeme spôsobuje, že sa jej rovníkové oblasti voči polárnym merne vydúvajú – rozdiel je približne 21 kilometrov – Zem pozostáva z troch hlavných vrstiev. Jadro v strede má priemer približne 7 000 kilometrov a je zložené hlavne zo železa s malou prímesou niklu. Jadro má tuhú vnútornú časť s teplotou okolo 4 700ºC a vonkajšiu tekutú časť. Jadro obklopuje plášť, ktorý obsahuje horniny bohaté na horčík a železo a je hrubý približne 2 800 km. Zemskú kôru tvoria rozličné typy hornín a minerálov najmä však kremičitany, a delí sa na kontinentálnu kôru a tenšiu oceánsku kôru.

Atmosféra a počasie

        Zem je obklopená atmosférou, vrstvou plynov hrubou mnoho stoviek kilometrov. Usudzuje sa, že atmosféra vznikla čiastočne z plynov uvoľnených pri výbuchoch dávnych vulkánov, hoci jej kyslíková zložka – taká podstatná pre väčšinu životných foriem – bola vytvorená hlavne rastlinami. Vplyvom gravitácie je atmosféra najhustejšia pri zemskom povrchu a s rastúcou  výškou rýchlo redne. So stúpajúcou výškou sa mení aj teplota a klesá atmosférický tlak. Napríklad vo výške 30 km je tlak len 1% tlaku pri morskej hladine. V rámci najnižšej vrstvy atmosféry, v troposfére, sa nepretržite mení teplota, prúdenie vzduchu, vlhkosť vzduchu a zrážky – hovoríme tomu počasie. Hlavnou príčinou počasia je fakt, že Zem absorbuje viac slnečného tepla na rovníku ako na póloch. To spôsobuje, zmeny atmosférického tlaku, čím vzniká systém vetrov. Vetry poháňajú morské prúdy a nútia masy vzduchy s rôznymi teplotami a obsahom vlhkosti cirkulovať nad zemským povrchom. Podiel na atmosférickej cirkulácii má aj rotácia Zeme, ktorá spôsobuje tzv. Coriolisov efekt (Coriolisova sila spôsobuje odklonenie vzduchu pohybujúceho sa pri povrchu Zeme).