Venuša

Dráha

        Obežná dráha Venuše je najmenej eliptická zo všetkých planét. Je takmer presne kruhová, takže medzi jej aféliom a perihéliom je len malý rozdiel obeh okolo Slnka trvá Venuši 224,7 pozemského dňa. Zároveň pri obehu rotuje okolo svojej osi veľmi pomaly – pomalšie než akákoľvek iná planéta – a navyše rotuje v opačnom smere ako väčšina ostatných planét. Jedna otočka okolo vlastnej osi jej trvá 243 pozemských dní, čo znamená, že deň na Venuši je dlhší ako rok, avšak čas medzi dvomi po sebe nasledujúcimi východmi Slnka na Venuši je 117 pozemských dní. Keďže planéta krúži okolo Slnka a zároveň rotuje okolo svojej osi, každý bod na jej povrchu je otočený k Slnku raz za 117 dní. Počas svojho obehu okolo Slnka Venuša nezažíva striedanie ročných období. Je to spôsobené tým, že má presne kruhovú dráhu a malý sklon rotačnej osi. Dráha Venuše leží vnútri dráhy Zeme a zhruba každých 19 mesiacov prejde medzi našou planétu a Slnkom, čiže ju vlastne znútra predbehne. Pri tomto najväčšom priblížení k nám (dolná konjunkcia) je Venuša od nás iba 100krát ďalej ako Mesiac od Zeme.

        Venuša je prevrátená o 117,4º, čiže rotuje opačným smerom ako ostatné planéty. To zároveň znamená, že jej rotačná os je od kolmice odklonená o 2,6º. Preto sa počas jej obehu ani jedna pologuľa a ani jeden pól významnejšie nenakláňajú k Slnku.

Atmosféra

        Venušina atmosféra, bohatá na oxid uhličitý, sa dvíha do výšky 80 kilometrov od povrchu. Súčasťou atmosféry je oblačná pokrývka s tromi odlišnými vrstvami. Najnižšia vrstva je najhustejšia a obsahuje veľké kvapky kyseliny sírovej. Stredová vrstva obsahuje menej kvapiek a v hornej vrstve sú malé kvapky. Nízko nad povrchom planéty sa atmosféra pohybuje veľmi pomaly a otáča sa v smere jej rotácie. Vyššie, v oblačnej časti atmosféry, fúkajú prudké vetry západným smerom. Uháňajúce oblaky obehnú planétu raz za štyri pozemské dni. Keďže  mraky odrážajú väčšinu dopadajúceho slnečného svetla spať do kozmu, je Venuša pochmúrnym, oranžovo sfarbeným svetom. Rovníkové oblasti Venuše dostávajú viac slnečného tepla ako polárne regióny, no teploty na rovníku a na póloch kolíšu len zopár stupňov okolo hodnoty 464ºC v rámci denných a nočných teplôt. Hlavný rozdiel spôsobujú vetry v hornej oblačnej vrstve, ktoré prenášajú teplo do polárnych oblastí v jednej cirkulačnej bunke. Dôsledkom je, že Venuša nemá počasie.

Tektonické útvary

        Ako sa dalo čakať, Venuša má celkové črty podobné zemským, no líšia sa v jednom kľúčovom ohľade: nemá pohyblivé platne. Znamená to, že jej povrch sa môže skôr dvíhať a klesať, ako sa pohybovať bočne. Predsa však má Venuša aj útvary, aké poznáme na Zemi, vytvorené pestrou škálou tektonických procesov, ale aj nepodobné našim, napríklad arachnoidy. Venuša má stovky vulkánov – od veľkých mierne sa zvažujúcich štítových sopiek, ak napríklad Maat Nons, po malé bezmenné hrby. Približne 85% povrchu tejto planéty pokrývajú nízko položené vulkanické pláne, tvorené nesmiernymi plochami zaliatymi lávou. Ešte nedávno, sotva pred 500 miliónmi rokov, tam bola vulkanická aktivita, a je možné , že niektoré zo sopiek sú stále aktívne. Ďalšie útvary sú výsledkom rozťahovania alebo stláčania kôry. Nachádzajú sa tam korytá, trhliny, priepasti, horské pásma, ako napríklad Maxwell Montes, hrebene a drsné náhorné oblasti. Najvyššie vrchy Venuše a najvyššie vulkány sú veľkosťou porovnateľné s najväčšími na Zemi, ale celkovo má táto planéta menšie výškové rozdiely.