Urán

Dráha

        Uránu trvá 84 pozemských rokov, kým obehne raz okolo slnka. Os jeho rotácie je sklonená o viac ako 98°, takže planéta sa pohybuje po dráhe bokom. Rotácia Uránu je retrográdna, teda krúti sa opačne ako väčšina planét. Urán nemusel byť vždy v takej polohe, v akej je teraz. Jeho bočná pozícia je pravdepodobne výsledkom kolízie s telesom podobnej veľkosti z dôb, keď bol ešte mladý. Každý pól je striedavo privrátený  k Slnku približne 21 rokov v čase okolo slnovratov. To znamená, že kým jeden pól prežíva dlhé obdobie trvalého slnečné svitu, na druhom vládne rovnako dlho úplná tma. Intenzita slnečného žiarenia na Uráne je  len 0.25 percenta energie, ktorú od Slnka dostáva Zem. Keď sa v roku 1986 k Uránu približovala sonda Voyager, jeho južný pól bol nasmerovaný takmer presne k Slnku. Odvtedy sa jeho rovník dostáva do čoraz kolmejšej (bočnej) polohy voči Slnku. Od roku 2007 sa bude postupne odvracať, až kým nebude v roku 2030 orientovaný k Slnku severný pól.

Stavba

        Urán je veľký. Je štyrikrát väčší ako Zem, do jeho vnútra by vošlo 63 zemegúľ – a pritom má iba 14,5 násobnú hmotnosť Zeme. Z toho vyplýva, že materiál, z ktorého pozostáva, musí byť menej hustý ako na Zemi. Urán je príliš hmotný na to, aby jeho hlavnou zložkou bol vodík, ktorý je základným stavebným kameňom väčších planét, Saturna a Jupitera. Tvorí ho hlavne voda, metán a ľady čpavku, ktoré obklopujú plynné vrstvy. Usudzuje sa, že elektrické prúdy v ľadovej vrstve generujú magnetické pole, ktorého os je od rotačnej osi odklonená o 58,6°.  Urán nemá pevný povrch. Viditeľným povrchom je jeho atmosféra. Pod ňou leží vrstva vody a ľadov, ktorá obklopuje malé jadro z hornín a možno ľadu.

Atmosféra a počasie

        Modrá farba Uránu je výsledkom absorpcie červeného svetla z dopadajúceho slnečného žiarenia v mrakoch ľadových kryštálikov metánu v studenej atmosfére tejto planéty. Horná vrstva má teplotu -214°C a podľa meraná sondou Voyager 2 sa zdá, že je takmer všade rovnaká. Vplyvom ultrafialového žiarenia na metán vznikajú čiastočky hmly, ktoré ukrývajú dolnú atmosféru, takže Urán sa javí ako pokojný. Planéta sa však čulo mení. Sonda Voyager 2 odhalila pohyby amónnych a vodných mrakov okolo nej, ktoré sú poháňané vetrom a jej rotáciou. Okrem toho zistila, že Urán vyžaruje približne rovnaké množstvo energie ako dostáva zo slnka, a teda nemá významný vnútorný zdroj tepla, ktorý by poháňal systém počasia. Začiatok pozorovaní pomocou veľkých ďalekohľadov zo Zeme umožňuje astronómom dlhodobo sledovať zmeny v atmosfére Uránu.