Neptún

Dráha

        Neptún obehne okolo Slnka za 164,8 pozemského roka, čo znamená, že od jeho objavu zo Zeme v roku 1846 zavŕšil len jeden obeh. Planéta je naklonená k svojej obežnej rovine o 28,3° a pri obehu sa k Slnku striedavo prikláňajú oba póly, raz severný, raz južný. Neptún je od slnka približne 30krát ďalej ako Zem a z tej vzdialenosti svieti Slnko 900 krát slabšie. Napriek tomu je tento ďaleký a studený svet ovplyvňovaný slnečným teplom a očividne zažíva ročné obdobia. Pozorovania zo Zeme, ako aj pozorovania pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu ukazujú, že od roku 1980 sa jeho južná pologuľa zjasňuje. Tento i iné fakty, napríklad pozorovaný nárast počtu, šírky a jasnosti pásových oblačných štruktúr, sa brali do úvahy ako indikátory sezónnych zmien. Aby sa potvrdilo, že model zmien súvisiacich so striedaním ročných období je správny sú potrebné dlhodobé pozorovania. Zmeny sú totiž malé a ročné obdobia dlhé. V súčasnosti je južná pologuľa uprostred leta. Keď sa leto skončí, mala by nastať jeseň a po nej studenšia zima. Potom, po štyridsiatich jarných rokoch a pri postupne stúpajúcej teplote a jasnosti príde zas leto.

Stavba

        Neptún sa veľkosťou i vnútornou  stavbou veľmi podobá Uránu – ani jeden z nich nemá rozoznateľný pevný povrch. Rovnako ako jeho vnútorný sused, aj Neptún je príliš hmotný na to, aby v pomere k svojej veľkosti pozostával najmä z vodíka. Jeho hlavnou zložkou je zmes vodného, čpavkového a metánového ľadu, ktorá vytvára najhrubšiu vrstvu. V tejto vrstve vzniká magnetické pole Neptúna, ktoré je  sklonené voči rotačnej osi o 46,8°. Nad touto vrstvou leží atmosféra. Je to nehlboká vrstva bohatá na vodík, obsahuje aj plyny hélia a metánu. Pod vrstvou vody a ľadov sa nachádza malé jadro z hornín a možno aj ľadu. Hranice medzi vrstvami nie sú ostré. Neptún rotuje okolo svojej osi rýchlo, otočí sa raz za 16,11 hodiny, preto je na rovníku vydutý. Jeho polárny priemer je o 848 kilometrov menší ako rovníkový.

Atmosféra a počasie

        Neptún pôsobí zmätene. Na planétu tak vzdialenú od slnka má prekvapujúco dynamickú atmosféru, v ktorej sa tvoria obrovské búrky a preháňajú sa mimoriadne rýchle vetry. Teplo, ktoré Neptún dostáva od Slnka, nie je dostatočné na pohon jeho počasia. Jeho atmosféra môže byť zohrievaná odspodu vnútorným tepelným zdrojom, ktorý spúšťa aj veľkoškálové atmosférické zmeny. Biele pásy obopínajúce planétu tvorí oblačná prikrývka, ktorá vzniká tak, že sa ohriata atmosféra dvíha a následne kondenzuje. Najdivokejšie vetry sú v rovníkovej oblasti, kde vanú na západ a dosahujú závratných 2 160 kilometrov za hodinu. Objavujú sa a potom zanikajú gigantické tmavé búrkovité útvary, sprevádzané svetlými vysokými mrakmi. Jeden z takýchto útvarov, Veľkú tmavú škvrnu, zaregistrovala sonda Voyager 2 v roku 1989. Keď túto búrku v roku 1996 hľadal Hubblov vesmírny ďalekohľad, už tam nebola.