Mars

Dráha

        Mars má eliptickú dráhu, takže v najbližšom bode dráhy (perihélium) dostáva o 45% slnečného žiarenia viac ako v najvzdialenejšom dobe dráhy (afélium).v dôsledku toho povrchová teplota kolíše od -125ºC (v zime na póloch), až po 25ºC v lete. S hodnotou 25,2º je súčasný sklon rotačnej osi Marsu podobný sklonu rotačnej osi Zeme, a preto aj na Marse sú ročné obdobia, keď sa striedavo raz severný pól, raz južný pól prikláňa k Slnku počas obehu okolo neho. V priebehu histórie sa sklon rotačnej osi Marsu z rôznych príčin výrazne mení – aj v dôsledku gravitačného vplyvu Jupitera. Tieto fluktuácie spôsobujú významné zmeny klímy. Keď je Mars veľmi naklonený a póly sú viac osvetlené Slnkom, vodný ľad sa odparuje a znovu sa tvorí v chladnejších nižších šírkach. Pri menšom sklone sa vodný ľad sústreďuje v okolí pólov.

Stavba

        Mars je malá planéta, asi o polovicu menšia ako Zem a je od Slnka ďalej. Vzhľadom na jej veľkosť a vzdialenosť je zrejmé, že chladla oveľa rýchlejšie ako Zem, a jej kedysi tekuté železné jadro je teraz pravdepodobne tuhé. Jej relatívne nízka hustota v porovnaní s ostatnými terestrickými planétami znamená, že jadro môže obsahovať ľahký prvok, napríklad síru, v podobe síranov železa. Malé jadro obaľuje hrubý plášť zložený z pevných kremičitanových hornín. Plášť bol v minulosti zdrojom sopečnej aktivity, ale teraz je nečinný. Údaje zozbierané sondou Global Surveyor odhalili, že pevná kôra je na južnej pologuli hrubá približne 80 km, kým na severnej pologuli má hrúbku iba 35 km. Celkovú plochu súše má Mars rovnakú ako Zem, pretože na jeho povrchu nie je tekutá voda.

Atmosféra a počasie

        Mars má veľmi riedku atmosféru, ktorá vyvíja na jeho povrch tlak približne 6 hektopascalov (menej ako 1 percento atmosférického tlaku na Zemi). Atmosféru tvorí prevažne oxid uhličitý a je ružová, pretože obsahuje jemné prachové častice oxidu železa. Vo veľkých výškach sa vznášajú jemné mraky zmrznutého oxidu uhličitého a vodného ľadu, a mraky sa tvoria aj v lete an vysokých štítoch. Mars je studená a suchá planéta – priemerná povrchová teplota je - 63ºC, nikdy tam neprší, ale v polárnych oblastiach sa v zime z mrakov tvorí na zemi námraza. Mars má veľmi dynamický systém počasia. Počas jari a leta na južnej pologuli odtiaľ vanú z juhu na severnú pologuľu teplé vetry, dvíhajúc do výšky oblaky prachu, ktoré môžu dosiahnuť výšku až 1 000 metrov a vznášajú sa v povetrí celé týždne. Vysoké vetry vyvolávajú silné prachové búrky, zasahujúce obrovské plochy planéty. Na Marse sú aj prevažujúce prízemné vetry, ktoré počas stáročí v súčinnosti s pieskom obrusujú jeho povrch, čím vznikajú výrazné krajinné formy.

Povrchové útvary

        Útvary na povrchu Marsu vznikli a boli formované dopadmi meteoritov, vetrom, sopečnou činnosťou a zlomami. Odborníci sa domnievajú, že kedysi po povrchu Marsu i pod ním tiekla voda, ktorá vyhĺbila rôzne útvary. Krátery vznikli v období veľkého bombardovania pred 3,9 miliardami rokov. Boli nájdené hlavne na južnej pologuli, ktorá je geologicky staršia ako severná pologuľa, a nachádza sa tam napríklad aj panva Hellas. Malé krátery sú p celom povrchu Marsu. Marťanské krátery sú plytkejšie ako krátery na Mesiaci a nesú známky veternej a vodnej erózie. Niektoré sú už takmer úplne zahladené.