Kométy

        Na okraji slnečnej sústavy sú miliardy komét, no pozorovaných bolo len málo z nich. Na našej oblohe ich totiž vidíme, iba ak sú dosť jasné, keď sa po dlhej ceste do vnútra slnečnej sústavy priblížia k Slnku. V zánamoch je takmer 900 komét a sú vypočítané aj ich dráhy. Približne 200 katalogizovaných komét je periodických, pričom obežné doby sú kratšie ako 20 rokov (krátkoperiodické kométy) alebo trvajú 20 až 200 rokov (strednoperiodické). Väčšina komét nesie názvy podľa svojich objaviteľov.

        Kométy predvázajú neobyčajné nebeské predstavenie, keď vstúpia do vnútornej slnečnej sústavy. Ich malé jadrá sa vtedy obklopia komou, jasným mrakom plynu a prachu s priemerom približne 100 000 kilometrov. Veľké kométy, ktoré sa dostanú k Slnku bližšie, vytvárajú aj dlhé svietiace chvosty, ktoré môžu siahať do vzdialenosti až desiatok miliónov kilometrov a sú dosť jasné na to, aby sme ich videli na oblohe.

 

Dráhy

        Kometárne dráhy sa delia do dvoch skupín. Krátkodobé kométy obiehajú okolo Slnka rovnakým smerom ako planéty. Väčšina z nich má obežnú dobu približne sedem rokov a nedostanú sa od Slnka ďalej ako k Jupiteru. Krátkoperiodické kométy boli zachytené vo vnútri slnečnej sústavy gravitačným účinkom Jupitera. Ak na týchto krátkych dráhach zotrvajú, veľmi rýchlo zaniknú. Niektoré však môžu byť Jupiterom vyhodené na oveľa väčšie dráhy a potom znova zachytené. Stredno a dlhoperiodické kométy majú obežnú dobu dlhšiu ako 20 rokov. Ich dráhové roviny majú voči rovine slnečnej sústavy náhodné sklony. Mnohé z týchto komét putujú nesmierne ďaleko do medzihviezdneho priestoru. Väčšina pozorovaných komét sa dostáva blízko k Slnku, kde rozvíjajú komy a chvosty, a vtedy môžu byť ľahko objavené. Na oveľa vzdialenejších dráhach existuje obrovské množstvo komét, ktoré sú málo jasné na to, aby sme ich mohli vidieť.

 

Stavba komét

        Podstatou každej kometárnej aktivity je krehké, malé, nepravidelné jadro s nízkou hustotou, ktoré pripomína špinavú snehovú guľu. "Špinou" je kremičitanový materiál v podobe prachových častíc. Sneh pozostáva hlavne z vody, ale jedna z dvadsiatich molekúl je napríklad oxid uhličitý, oxid uhoľnatý, metán, amoniak alebo zložitejšie organické zlúčeniny. Jadro pokrýva tenká prachová vrstva tvorená kometárnym materiálom, z ktorého sa stratil sneh cez rôzne štrbiny a pukliny. Vplyvom slnečného žiarenia, ktoré kométa dostáva v blízkosti Slnka, sneh prechádza z pevnej formy priamo do plynného stavu (sublimácia).

 

Životné cykly

        Kométa strávi drvivú väčšinu svojho života v spiacom, hlboko zmrznutom stave. Aktivita sa začína až po zvýšení teploty. Keď  sa kométa dostane k Slnku bližšie, ako je vonkajšia časť hlavného pásu asteroidov, zamrznutý oxid uhličitý a oxid uhoľnatý v jadre začnú sublimovať (meniť tuhé skupenstvo priamo na plynné). Len čo sa kométa ocitne vnútri dráhy Marsu, začne byť dostatočne teplo už aj na to, aby sa do aktivity zapojila voda. Jadro sa rýchlo obklopí rozpínajúcou sa sférickou obálkou, oblakom plynu a prachu, ktorý sa nazýva koma. Keď je kométa najbližšie pri Slnku, koma nadobúda najväčšie rozmery. Kométa, ktorá prechádza vnútornou slnečnou sústavou, stratí zo svojho povrchu ekvivalent dvojmetrovej vrstvy. Kométa vzďaľujúca sa od Slnka je teda menšia, ako bola pred priblížením. Pri každom prechode perihéliom stráca hmotu. Napríklad kométa Borrelly obehne Slnko za sedem rokov. Keby na tejto dráhe zostala, jej 3,2 kilometra veľké jadro by sa úplne spotrebovalo za približne 6000 rokov. Kométy sú prechodnou súčasťou vnútornej slnečnej sústav: účinkom slnečného žiarenia rýchlo zanikajú. Z veľkých častíc sa pozdĺž dráhy materskej kométy vytvorí prúd meteoroidov. Molekuly plynu a malé prachové častice sú z blízkosti Slnka vytláčané slnečným vetrom a dopĺňajú galaktický disk.