Asteroidy

         Asteroidy, známe aj ako planétky, sa pomaly pohybujú medzi dráhami Marsu a Jupitera a sú zvyškami neskončeného procesu vzniku planét. Dnes obsahuje pás asteroidov iba zhruba 100 asteroidov väčších ako 200 kilometrov. asteroidov väčších ako 20 kilometrov je 100 000 a asteroidov s najväčším rozmerom prevyšujúcim 2 kilometre je až miliarda. Prvým objaveným asteroidom bol v roku 1801 Ceres. Je zároveň aj výrazne najväčším - predstavuje približne 25 percent hmotnosti všetkých asteroidov dohromady.

 

Dráhy

        Väčšina asteroidov je sústredená v priestore nazývanom hlavný pás, ktorý sa nachádza madzi Marsom a Jupiterom, približne 2,8 krát ďalej od Slnka ako Zem. Jeden obeh okolo Slnka im trvá v priemere štyri až päť rokov. Dráhy majú mierne eliptické, s nízkymi sklonmi. Usudzuje sa, že všetky asteroidy obiehajú rovnakým smerom, pričom sú dosť časté ich vzájomné zrážky rýchlosťou niekoľko kilometrov za sekundu. Asteroidy sa takto v priebehu času rozbíjajú. Niektoré asteroidy sú zachytené na veľmi zvláštnych dráhach. Napríklad Trójania majú rovnakú obežnú dobu ako Jupiter a na blízkej dráhe sú umiestenené 60 stupňov pred ním a 60 stupňov za ním. Skupiny asteroidov typu Amor a Apollo majú dráhy, ktoré križujú dráhy Marsu či Zeme. Asteroidy zo skupiny Aten majú menšie dráhy, takže väčšinu času sa nachádzajú vnútri dráhy Zeme. V týchto troch skupinách sú zahrnuté asteroidy, ktoré sa spoločne označujú blízkozemné asteroidy. Sú nebezpečné, pretože sa môžu zraziť so Zemou a spôsobiť veľké škody. Našťastie, nestáva sa to často.

 

Stavba asteroidov

        V ranom období slnečnej sústavy boli niektoré asteroidy približne také veľké ako Mars. Rádioaktívnym rozpadom prvkov v horninách sa tieto veľké telesá roztavili, a kým stihli vychladnúť, v kvapalnom stave im vlastná gravitácia dala guľový tvar. Mnohé z nich boli odvtedy rozbité alebo sa kolíziami s inými asteroidmi ich podoba výrazne zmenila. Menšie asteroidy, ktoré chladli rýchlejšie ako veľké, nedosiahli kvapalný stav a zachovali si pôvodné homogénne kamenno-kovové zloženie a nepravidelný tvar. Podľa zloženia rozlišujeme tri hlavné triedy asteroidov. V úplnej väčšine sú uhlíkové (typ C) a kremíkaté (typ S). Ďalšou najpočetnejšou triedou sú kovové (metalické, typ M) asteroidy. Tieto triedy zodpovedajú telesám, ktoré poznáme na Zemi: uhlíkatým chondritom (kamenné neteority, kamenno-železným meteroitom a železným mateoritom).

 

Zrážky

        Účinok vzájomnej kolízie asteroidov závisí od ich veľkosti. Ak veľmi malý asteroid narazí do veľkého, vznikne na jeho povrchu kráter. Takýto kráter je asi 10-krát väčší ako dopadajúce teleso. Keďže asteroidy sú menšie ako planéty, materiál vymrštený z krátera unikne a pohybuje sa po nezávislej dráhe okolo Slnka. Táto dráha je veľmi podobná dráhe narazeného asteroidu, takže vzniká možnosť, že vyhodený materiál dopadne na ten istý asteroid znova. Účinkom väčšieho impaktora sa môže zasiahnutý asteroid rozpadnúť. Spotrebuje sa na to toľko energie, že jeho fragmenty nie sú schopné uniknúť z gravitačného poľa, spadnú naspäť a vytvoria nepravidelný objekt. Následné dopady povrch rozbíjajú, takže sa pokrýva kamennou a prachovou vrstvou. Náhodný pozorovateľ nezistí, že asteroid je v skutočnosti rozdrobený. Ešte väčší impaktor asteroid nielenže rozbije, ale jeho fragmenty aj uniknú a vytvoria rodinu asteroidov, ktorá sa postupne rozšíri pozdĺž dráhy pôvodného telesa.